Poznáš to aj ty? Doma ste ako tigre v klietke a keď príde zmena prostredia, ako by ťa niekto prútikom odčaroval a zrazu je na povrchu tvoja najlepšia verzia.
Po poslednom príchode z chaty som si sľubovala, že v tej nálade ostanem čo najdlhšie. Prišiel ale druhý deň a moja túžba sa rozplynula pod kopou neopratého prádla, špinavých riadov, prázdnej chladničky a celým bordelom vyhádzaných kufrov. Na dcére ma iritovali všetky maličkosti, ktoré by som si inokedy ani nevšimla. Nedokázala som to ovládať.
Prečo ale nevieme byť tak v pohode aj doma? Čo na to hovoria štúdie a ako si dovolenkovú náladu udržať čo najdlhšie?
Existuje rozsiahly psychologický výskum, ktorý sa zaoberá fenoménom dovolenkového šťastia. Odborne sa tento stav často označuje ako „vacation wellbeing“.
Tu sú hlavné vedecké poznatky a štúdie, ktoré vysvetľujú, prečo sa na dovolenke cítime lepšie:
1. Teória sebadeterminácie (SDT)
Mnoho štúdií (napr. Chen a Petrick, 2013) sa opiera o túto teóriu. Podľa nich dovolenka napĺňa tri základné psychologické potreby, ktoré sú v bežnom živote často potlačené:
• Autonómia: Doma robíme to, čo musíme. Na dovolenke máme (aspoň pocitovo) plnú kontrolu nad svojím časom.
• Kompetencia: Skúšanie nových vecí nám dodáva pocit šikovnosti.
• Súdržnosť: Trávime kvalitný čas s blízkymi bez vyrušovania pracovnými povinnosťami.
2. Štúdia o „odpútaní sa“ od práce
Nemecká psychologička Sabine Sonnentag publikovala prelomové práce o koncepte psychologického odpútania sa (psychological detachment).
• Zistenie: Spokojnosť nevyviera len z toho, čo na dovolenke robíme, ale z faktu, že náš mozog prestane riešiť pracovné problémy.
• Problém: Táto štúdia zároveň ukázala, že tento efekt je prchavý. Úroveň stresu sa často vráti na pôvodnú hladinu už po dvoch týždňoch od návratu (tzv. fade-out efekt).
3. Biologický vplyv a „efekt novosti“
Štúdie zamerané na neurobiológiu naznačujú, že nové prostredie stimuluje vyplavovanie dopamínu.
Doma fungujeme na „autopilota“, čo mozog unavuje. Na dovolenke sme nútení vnímať nové vône, chute a obrazy, čo zvyšuje našu bdelosť a pocit prítomného okamihu.
Prečo sme teda doma menej spokojní?
Z vedeckého hľadiska za to môže predovšetkým hedonická adaptácia. Na domáce prostredie a rutinu sme si zvykli. Doma sú naše kognitívne zdroje vyčerpávané tzv. „neukončenými úlohami“ (vysypať kôš, zaplatiť účty), ktoré na dovolenke neexistujú.
Udržať si ten povestný „zen“ po návrate do reality je výzva, ktorú psychológovia nazývajú bojom proti fade-out efektu. Keďže náš mozog má tendenciu okamžite prepnúť do režimu riešenia problémov, musíme ho trochu oklamať.
Zaujímavosť: Výskumy naznačujú, že pre dlhodobú spokojnosť sú lepšie viaceré kratšie dovolenky počas roka než jedna dlhá.
Ako si pocit dovolenky čo najdlhšie v sebe predĺžiť?
Pravidlo „mäkkého pristátia“
Najväčším zabijakom dovolenkovej pohody je návrat do práce hneď na druhý deň po prílete.
• V praxi: Ak je to možné, nechaj si medzi návratom a prvým pracovným dňom aspoň jeden voľný deň doma. Využi ho na vybalenie, nákup potravín a aklimatizáciu. Zabrániš tak šoku z rýchlej zmeny tempa.
Senzorické kotvy
Náš čuch a chuť sú priamo prepojené s centrami pamäte a emócií v mozgu (tzv. Proustov efekt).
• V praxi: Kúp si na dovolenke špecifické korenie, čaj alebo sprchový gél, ktorý tam budeš denne používať. Keď si doma po týždni uvaríš rovnaké jedlo alebo použiješ tú istú vôňu, mozog podvedome vyplaví relaxačné hormóny spojené s miestom oddychu.
Implementácia „mikro-dovoleniek“
Analýza štúdií o wellbeingu ukazuje, že dovolenka nás robí šťastnými preto, lebo robíme veci, ktoré doma zanedbávame.
• V praxi: Identifikuj jednu aktivitu z dovolenky, ktorú vieš preniesť domov. Boli to dlhé raňajky bez telefónu? Alebo večerná prechádzka? Môžeš si zaviesť „dovolenkovú polhodinku“ každý deň, kedy budeš simulovať tento stav bez ohľadu na povinnosti.
Práca s vizuálnymi spomienkami (nie len v mobile)
Tisíce fotiek v telefóne po čase strácajú hodnotu.
• V praxi: Vyber si tri najlepšie fotky a nechaj si ich vytlačiť alebo si jednu daj ako tapetu na telefóne. Výskumy nazývajú túto techniku „savoring“ (vychutnávanie). Vedomé pripomínanie si pozitívneho zážitku predlžuje jeho trvanie v našom vedomí.
Malý tip na záver:
Keď sa ťa niekto opýta „Ako bolo?“, neskonči pri odpovedi: „Dobre, ale rýchlo to ušlo.“ Skús im opísať jeden konkrétny moment, ktorý bol pre teba najsilnejší. Tým, že príbeh rozprávaš, ho vo svojej mysli znova prežívaš a upevňuješ. Prípadne si doma zahrajte hru, kde každý popíše jeho obľúbený moment alebo spomienku z dovolenky.
Tak čo, pomohol ti tento článok? Mne osobne áno. Mám pre seba väčšie pochopenie a menšiu potrebu tlačiť na seba. Po ďalšej dovolenke si naň určite spomeniem a lepšie sa na príchod domov pripravím.
Daj nám vedieť do komentára pod článkom alebo nám napíš správu na instagrame, ako to máš ty.