Nedávno sa mi v hlave usídlili myšlienky o tom, ako si vieme závidieť.
Často počúvam vetu: ,, Slováci si závidia aj pekné počasie na pohrebe.“
Kedysi som sa bála ukázať, že sa mám dobre, aby mi iní nezávideli. Bola som presvedčená o tom, že ma to ovplyvní, že sa zákonite hneď na to niečo pokazí a že prídem o to pekné, na čom som dlho pracovala. A tak som sa vždy len sťažovala, až sa nakoniec môj život premenil na jednu nešťastnú kapitolu.
Neznášala som vetu: ,,Ja ti tak závidím.“ A ešte viac ma vždy nahnevalo, keď za tým človek dodal: ,,Ale v dobrom.“
Ak sa pozrieme na význam slova závisť, zistíme, že pochádza z latinského slova invidia – pozerať so zlým úmyslom. Zdroj Wikipédie dokonca spája toto slovo s ďalšími konceptuálnymi emóciami, ako sú žiarlivosť či nenávisť.
Predstav si, že ti niekto povie: ,,Ja ťa tak nenávidím, ale v dobrom!“
Najskôr mi naskočil starý vzorec strachu. Zapol sa obranný mechanizmus a ja som si v hlave prehrávala ostrý rozhovor s osobou, ktorá mala poznámku, čo sa ma dotkla. Klasika. No už som sa naučila „sadnúť si“ so všetkým, čo do mojej mysle prichádza. A tak som túto myšlienku v sebe chvíľu pozorovala. Opýtala som sa samej seba, prečo to nechce odísť, prečo to vôbec prišlo, čo ma to má naučiť, čo si mám vďaka tomu uvedomiť a čo vidím inak. A vtedy mi to došlo.
Ak som sama v sebe pevná, nemôže ma ovplyvniť nikto a nič.
Ani závisť. Aká je to blbosť, že si nahováram, že niekoho závisť, ktorú zo seba vyšle, môže môj život ovplyvniť? Jediné, čo ma môže ovplyvniť je moje vlastné presvedčenie. Ak verím tomu, že sa veci na základe niekoho závisti pokazia, bude to tak, pretože to pripustím.
Ak sa na to pozriem láskavým nadhľadom zistím, že mi je vlastne toho človeka ľúto, pretože závisť pochádza z nedostatku. Nedostatku lásky, nedostatku radosti a mnoho ďalších nedostatkov, ktoré tomu človeku v živote chýbajú.
Spomenula som si na jeden svoj dávny post, kedy som v sebe pociťovala závisť. Bola to pre mňa veľmi nepríjemná skúsenosť, pretože som to vo svojom živote predtým nezažívala.
Vtedy som zistila, že závisť nie je o tom druhom, ale o mne.
Nikdy totiž nevieme, čo všetko musel druhý človek obetovať na to, aby dosiahol to, čo mu závidíme.
A prečo to tak je? Lebo možno niekde v kútiku duše po tom túžime tiež. Hnevá nás, že on to má a my nie. Ale to nie je jeho chyba.
Vždy som milovala a aj milujem mať okolo seba úspešných ľudí, pretože ma to motivuje a inšpiruje. Rada ľudí povzbudzujem na ich ceste a teším sa z ich úspechov tak, ako keby som ich sama zažila.
No v momente, keď môj život prestal byť naplnený, karta sa otočila.
A všetci úspešní ľudia ma začali iritovať. Myslela som si: ,,To sa musia furt pretŕčať? Kto je na to zvedavý?“
Pociťovať závisť je ľudské.
Myslím si, že každý má vo svojom živote občas tento pocit. Nemusíš sa kvôli tomu cítiť zle.
Dôležité je, ako s tým následne naložíme. Či sa necháme zviesť na cestu hnevu alebo sa zastavíme a opýtame sa samých seba: ,,Čo môžem urobiť pre to, aby sa môj život ubral smerom, ktorý ma napĺňa?“
Závisť vie byť krásnym vodítkom.
Ak sme všímaví, zistíme, po čom naše vnútro túži. Je to zrkadlo našej duše, ktorá kričí, pretože jej niečo chýba.
A tak ti chcem len povedať, nezúfaj, ak sa má v istom bode života niekto lepšie ako ty. Život je sínusoida. Každý chvíľku ťahá pílku. Pracuj na svojich snoch, nepotláčaj vlastné potreby, všímaj si, kde ťa to „pichá“.
A pokojne nám daj vedieť, či sa ti podarilo na ďalší raz rozpoznať svoje túžby. Je to super pomôcka. Nech ti slúži.
Ja už sa obmedzovať nebudem. Chcem byť inšpiráciou pre ostatných, že užívať si život môžeme aj vtedy, keď nejde všetko na 100% podľa naších plánov. Život má pestrú paletu farieb a my nemusíme čakať na to, kým bude všetko perfektné. Je len na nás, ako ho prežijeme.
Tip na záver:
Ako reagovať na to, keď ti niekto povie, že ti závidí?
Opýtaj sa ho, ako sa má, čo ho trápi, venuj mu chvíľu a vypočuj si ho. Prejav súcit nad jeho situáciou. Uznaj mu jeho trápenie a povzbuď ho, prípadne sa opýtaj, ako mu vieš pomôcť.
Verím, že aj takýmito malými gestami môžeme do svojho okolia priniesť viac láskavosti. K druhým a zároveň aj k sebe.